Vladimíra Tomášiková
Dagmar Kusendová
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
Mlynská dolina 1, 842 15 Bratislava
Slovenská republika
E - mail: tomasikova@pobox.sk, kusendova@fns.uniba.sk
In the 12th century the population of Slovakia encountered approximately half a million inhabitants, at the beginning of the 18th century it increased to about one million and at the turn of the 19th century reached nearly two million. The first census in the Slovak Republic took place in 1857 and since that time the wide range of demographic and demo geographic data from different years of census have appeared.
Censual data are commonly presented in the analogue form in statistical lexicons and on historical maps. Only recently these data started to be presented in the digital form, though only partly. This was the main reason, why we decided to tackle the task of creation of the Demogeographic Information System.
The paper informs about the design of the purpose-built Geographic Information System, which can be used as a metainformation catalogue of the Slovak censual data providing the spatial database for demogeographic and demographic applications in various levels of resolution.
In more details the paper deals with the starting stage of the system creation, aimed at the assembling and systematisation of censual data since 1921 until present time in the form of the metadata catalogue.
Further part of the paper relates to the second stage of our work, concerned with the system of the spatial statistical units of the Slovak Republic. It describes the procedures used in the process of identification, integration and data hierarchy of these units on the background of time changes in the regional administrative division of Slovakia in the years of census performance.
And finally, the functionality of created geographical database in the form of selected cartographic models/maps or web applications is presented alongside some problems, observations and experience in terms of the subject task.
Na Slovensku žilo v 12. storočí okolo pol milióna obyvateľov, začiatkom 18. storočia už asi milión a na prelome 19. storočia takmer dva milióny. V roku 1857 sa na území Slovenska uskutočnilo prvé sčítanie a od tej doby vznikla pestrá báza demografických a demogeografických dát z jednotlivých rokov sčítania.
Dáta zo sčítaní sú prezentované zväčša v analógovom tvare v štatistických lexikónoch a historických mapách. Len časť najaktuálnejších dát je v digitálnom tvare. To bol dôvod, prečo sme začali riešiť otázku tvorby "demogeografického informačného systému".
Príspevok oboznamuje s koncepciou tvorby účelového informačného systému geografického typu, ktorá by slúžila ako metainformačný katalóg cenzálnych dát z územia Slovenska a zároveň by poskytoval priestorovú bázu pre demogeografické a demografické aplikácie v rôznych stupňoch rozlíšenia.
Podrobnejšie zaoberá úvodnú etapu tvorby systému, ktorá je zameraná na kompletizáciu a systematizáciu/sprehľadnenie dát zo sčítania obyvateľstva od roku 1921 až po súčasnosť vo forme metadátového katalógu.
V ďalšej časti sa príspevok venuje druhej etape prác, ktorá bola zameraná na systém štatistických priestorových jednotiek Slovenskej republiky. Popisuje postupy použité v procese identifikácie, integrácie a hierarchizácie týchto jednotiek na podklade časového vývoja územno-správneho členenia Slovenska a časových rezov realizácie sčítaní.
V závere je prezentovaná funkčnosť vytvorenej geografickej bázy dát vo forme vybraných kartografických modelov/máp, resp. webovskej aplikácie a sú uvedené niektoré problémy, postrehy a skúsenosti týkajúce sa riešenej témy.
Na Slovensku žilo v 12. storočí okolo pol milióna obyvateľov, začiatkom 18. storočia už asi milión a na prelome 19. storočia necelé dva milióny. Počet obyvateľov podliehal v minulosti veľkým výkyvom v dôsledku vojen, epidémií a čiastočne aj vysťahovalectvu. Zistiť ich presný počet nebolo jednoduché. Aj to bola jedna z príčin, ktorá v roku 1785 za vlády Jozefa II. dala podnet k prvému sčítaniu obyvateľstva na našom území a súčasne začiatku histórie nasledujúcich sčítaní. Polovica 19. storočia znamenala určitý zlom v metodike sčítania vyplývajúcej z jeho postupného vývoja. V roku 1857 bolo aj na území Slovenska prevedené prvé sčítanie, ktoré už vyhovovalo väčšine moderných požiadaviek kladených na sčítania. V jednotlivých obdobiach spoločenského vývoja si prax vyžadovala zisťovanie rôznych štatistických dát, v dôsledku ktorých vznikala pestrá báza demografických dát v príslušných rokoch sčítania.
Cenzálne dáta sú prezentované zväčša v analógovom tvare v československej štatistike, štatistických lexikónoch obcí a v historických mapách. Len časť najaktuálnejších dát je v digitálnom tvare. To bol dôvod, prečo sme začali riešiť otázku tvorby "demogeografického informačného systému".
Koncepcia nášho demogeografického informačného systému geografického typu sa odvíja od jeho účelu, ktorý sa dá špecifikovať v troch cieľoch.
Prvým bolo vytvorenie metainformačného katalógu dát zo sčítania obyvateľov z územia Slovenska v celom historickom vývoji demografickej štatistiky.
Druhým cieľom bola tvorba priestorovej/geografickej bázy dát, ktorá by umožnila priestorovo referencovať/lokalizovať dáta zo sčítaní vo väzbe na relevantné územno-správne štatistické jednotky (obce, okresy, ...).
Tretím cieľom je systémové spojenie metainformačného katalógu, geografickej bázy a demografických dát do jedného celku - "demogeografického informačného systému" s možnosťou tvorby rôznych demogeografických aplikácií.
Metainformačné katalógy tvoria dôležitý nástroj prezentácie, vyhľadávania a poskytovania najrôznejších dát. V minulosti boli prezentované v analógovom v tvare. V demografickej štatistike ich tvorili napr. účelové publikácie ako štatistické lexikóny obcí, retrospektívny lexikón a iné. Nástupom výpočtovej techniky, a najmä počítačových sietí začína éra metainformačných systémov, ktoré tieto katalógy dát o dátach previedli do digitálnej podoby s cieľom sprístupniť z nich potrebné informácie v reálnom čase.
Na štátnej úrovni sú metadáta o štatistických zisťovaniach prezentované v rámci Metainformačného systému (METIS), ktorý je jedným z podsystémov Automatizovaného štatistického informačného systému (AŠIS) gestorovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Jeho hlavným cieľom je:
Metainformačný systém je teda aktívny nástroj, ktorý zahrňuje proces prípravy a realizácie štatistických zisťovaní od etapy ich návrhu až po poskytovanie štatistických dát. Nie je len pasívnym nástrojom popisu obsahu, ale plní úlohu aktívneho nástroja.
Typická situácia riešenia problému v oblasti spracovania dát (špeciálne spracovania veľkého množstva štatistických dát) vedie k rôznym výsledkom. Riešením jedného problému sa objavuje nový. Príklad tohto pravidla: rastúce množstvo dát potrebuje pre svoje spracovanie využívanie moderných technológií. To vedie k odlíšeniu dát a ich sémantiky (významu), a preto je potrebné nájsť spôsob, ako prepojiť dáta a ich sémantiku. Ten môže byť vyriešený použitím metainformačného systému. Ďalším problémom je prepojenie metainformačného systému s procesmi rozšírenia dát prostredníctvom technológií intranetu/internetu. Tie jednej strane môžu pomôcť vyriešiť tento problém, ale na druhej vzniká otázka, ako účelne prepojiť existujúce metadáta so štruktúrou intranetu/internetu.
V predchádzajúcich rokoch boli definované viaceré funkcie, ktoré metainformačný subsystém môže poskytovať, resp. poskytuje svojmu informačnému nadsystému a taktiež používateľovi jeho informácií. Niektoré z týchto funkcií môžu byť veľmi užitočné taktiež pre technológie internetu.
Navigačná funkcia
Metainformačný systém nemôže nahradiť vyhľadávacie služby internetu. Samozrejme, vyhľadávanie štatistických dát pomocou existujúcich vyhľadávacích služieb internetu, akými sú Google, Altavista alebo Yahoo, môže viesť k dvojzmyselnému výsledku. Niektoré kľúčové slová, akými sú "štatistické dáta", "HDP" alebo "nezamestnanosť", môžu byť nájdené na rozličných stránkach, ktoré sú spojené s rozličným pre naše potreby často irelevantnými oblasťami. Lepšou možnosťou je vyvolať a použiť "štatistický kruh" - pripojenie na rozličné zdroje štatistických dát pomocou odporúčaní na stránky iných štatistických úradov, "home pages" medzinárodných organizácií poskytujúce štatistické dáta, výskumné inštitúty, univerzity a iné. Tieto odporúčania môžu byť prezentované na každej stránke obsahujúcej štatistické dáta ako prvá vrstva metadát na internete. Každý štatistický úrad môže následne poskytovať používateľom pomocou špecifických nástrojov pre navigáciu - druhú vrstvu metadát vo forme :
Integračná funkcia
Integračná funkcia metainformačného systému môže byť použitá pre spracovanie dát s rozličných zdrojov. V mnohých prípadoch niektoré dáta nemôžu byť porovnateľné kvôli metodologickej rozpoluplnosti (rozličné definície základných tematických okruhov) alebo kvôli odlišnej klasifikácii (použitie rozličnej klasifikácie, alebo rozdielnych stupňov tej istej klasifikácii).
Interpretačná funkcia
Šírenie štatistických dát v analógovej a digitálnej podobe vo web stránok nemôže existovať z ekonomických príčin súčasne so šírením opisu dát. Nie je možné vytvárať jednu štatistickú tabuľku s desiatimi alebo dvadsiatimi číslami a zároveň vytvárať desať alebo dvadsať iných stránok s opisom týchto dát z rovnakého dôvodu. V prípade šírenia internetom je možné vytvárať spoločné stránky metadát, ktoré môžu byť odkazované s každej stránky štatistických dát. Tieto stránky môžu byť použité v niektorých prípadoch taktiež oddelene ako zdroj metainformácií (klasifikácie, definície, ...).
Geografická báza dát pre demogeografické aplikácie v mikro a marko mierkach je vo vyspelých štátoch prirodzenou súčasťou štátnej informačnej štruktúry, v ktorej geografické dáta/informácie a geografické informačné systémy (GIS) majú významné postavenie. Štatistické dáta, ako negrafické dáta, sú veľmi dôležitým zdrojom pre analýzy o stave a trendoch vývoja určitých sledovaných javov a procesov v území a spoločnosti. Spojením s geografickými dátami sa dajú spracovať a veľmi prehľadne a adresne znázorniť.
Pre používateľov geografických báz dát sú dôležité tak vizualizačné, ako aj analytické funkcie GIS (geoštatistické analýzy, priestorové modelovanie, ...), pričom je zobrazovanie rovnako dôležité ako pripojenie atribútov k priestorovým objektom.
V štátnom aj súkromnom sektore narastá počet používateľov a producentov týchto priestorovo vztiahnutých dát a informácií. Do popredia sa tak dostávajú otázky koordinácie legislatívneho, inštitucionálneho, organizačného a technického zabezpečenia, normalizácie a štandardizácie priestorovo vztiahnutých (geopriestorových) informácií. Prostredie zabezpečujúce cielené využívanie geografických informácií vo verejnej správe sa nazýva národná geografická informačná infraštruktúra.
Geografické dáta znamenajú informácie, ktoré určujú geografickú polohu, charakteristiky prírodných a antropogénnych objektov a javov, resp. ich hraníc na zemskom povrchu. Tieto informácie sa získavajú aj ako štatistické dáta zo sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré majú nepriamu geografickú referenciu/identifikátor (adresu, číslo obec,... ) a tvoria atribútovú zložku geografickým dátam (Kusendová 2000).
Geoinformačná infraštruktúra SR vychádza zo Štátneho informačného systému SR (ŠIS SR), ktorý je v zmysle príslušného zákona definovaný ako sústava informácií a informačných činností, ktoré slúžia na plnenie úloh štátu a sú budované a prevádzkované z prostriedkov štátneho rozpočtu. Orgány štátnej správy by mali zjednodušovať výkon svojich služieb, zabezpečiť vzájomnú výmenu dát zo svojich báz tak, aby fyzická, či právnická osoba nemusela rôznym štátnym orgánom poskytovať tie isté dáta viackrát. Na to je potrebné komunikačne prepojiť jednotlivé štátne orgány a previazať základné súbory ŠIS: register obyvateľstva, registre ekonomických subjektov, registre územných jednotiek a mapových diel a register nehnuteľností. Každý z týchto registrov by mal byť distribuovaný na jedinom mieste a cez jeden prístupový kanál, mal by mať gestora (rezort), ktorý bude garantovať jeho pravdivosť, aktuálnosť a jeho ochranu,. Mal by vzniknúť systém, obsahujúci informácie o častiach ŠIS z hľadiska obsahového, technologického a organizačného, teda metasystém, ktorý podporí tok informácií, umožní sprostredkované a vzájomné využívanie báz dát jednotlivých štátnych orgánov a jednotnú komunikáciu s používateľmi.
Gestorom pre získanie, spracovanie, distribúciu a archiváciu štatistických (nepriestorových aj priestorových) dát z územia SR je Štatistický úrad Slovenskej republiky spolu s ďalšími poverenými organizáciami.
Priestorová infraštruktúra SR pozostáva z viacerých typov účelových informačných priestorových jednotiek, ktoré tvoria národný systém územno-správnych jednotiek (tzv. NUTS). Pri vytváraní nových, resp. aktualizácii existujúcich priestorových jednotiek je nevyhnutné zabezpečiť skladobnosť priestorových štruktúr (Mitášová 1998). Skladobnosť je vlastnosť, ktorá umožňuje, aby bola každá priestorová jednotka na ľubovoľnej úrovni bezo zvyšku zložená z priestorových jednotiek najbližšej podrobnejšej úrovne. Zároveň je každá priestorová jednotka na ľubovoľnej rozlišovacej úrovni súčasťou rozlišovacej jednotky na menej podrobnej úrovni.
Jednotkami správnej štruktúry sú priestorové obvody štátnej správy a samosprávy obcí, štatistické obvody, resp. základné územné jednotky.
Základnú územnú jednotku (ZÚJ) môžu tvoriť také priestorové jednotky, ktoré sa pri výkone verejnej správy už ďalej nečlenia (obec, samosprávna mestská časť alebo vojenský obvod). Územný obvod v rámci ZÚJ je tvorený jednou alebo niekoľkými územno-technickými jednotkami.
Obec je samostatne územný a správny celok združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
Časť obce je evidenčná jednotka vytváraná súborom parciel so súpisnými číslami v katastrálnom území alebo ulicami, odlišujúca sa od iných jednotiek podmienkami využívania nehnuteľností (športová, priemyselná, rekreačná časť a pod.).
Správna štruktúra územia vychádza z priestorových celkov určených na výkon verejnej správy, pričom využíva štruktúru:
a) sídelnú,
b) technickú.
a) Sídelná štruktúra územia vychádza z územia osídleného obyvateľstvom, orientuje sa na sledovanie javov spojených s osídlením, zabezpečenie reguláciu územného rozvoja a ochranu životného prostredia. Jednotkami sídelnej štruktúry sú základné sídelné jednotky (ZSJ). Základnú sídelnú jednotku tvorí sídelná lokalita (vo vidieckom osídlení) alebo urbanistický obvod (vo vybraných mestách). Sídelná lokalita (SL) je samostatné zoskupenie objektov na bývanie, prípadne výrobných, technických a občianskych zariadení. Sídelné lokality sú medzi sebou oddelené nezastavanými plochami alebo hranicami katastrálnych území. Urbanistický obvod (UO) je časť vytvorená spravidla v súlade s funkčnými plochami vymedzenými územno-plánovacou dokumentáciou. Hranice UO musia prebiehať po hraniciach prirodzených a v území identifikovateľných prvkov.
b) Technickú štruktúru územia, ktorá má nepriamy vzťah k štatistike obyvateľstva, tvoria miestopisne uzavreté a v katastri nehnuteľností (KN) spoločne evidované súbory nehnuteľností. Jednotkami technickej štruktúry sú územno-technické jednotky (ÚTJ). Ide o katastrálne územia pokrývajúce bezo zvyšku celé územie štátu. Súčasné ÚTJ sú stálym štatistickým obvodom na priestorovú identifikáciu sledovaných prvkov a javov v plošných štruktúrach územia. Z hľadiska mierky sú tu najpodrobnejšie priestorové jednotky pozemok (fyzická jednotka) alebo parcela (informačná jednotka).
História sčítaní ľudí, domov a bytov má na území Slovenska dlhú tradíciu a jeho zachytenie v digitálnej podobe, napr. vo forme metainformačného katalógu alebo geografickej bázy nie je jednoduchá záležitosť. Pre názornosť uvádzame v krátkosti tento vývoj.
Podľa J. Svetoně (Srb et . al. 1971, Pavlík et al. 1986) boli na území Slovenska uskutočnené sčítania do polovice 19. storočia, v rokoch 1785, 1787, 1805 a 1828. Použitie týchto dát sťažuje členenie územia na stolice (od konca 13. storočia do roku 1848) a jozefínske dištrikty a stolice (1785-1790), pretože hranice vtedajších stolíc a dištriktov nerešpektujú súčasné hranice Slovenska. Za Bachovho absolutizmu v rokoch 1850-1860 boli na území Slovenska realizované dve sčítania. Prvé v roku 1850 a druhé na základe cisárskeho nariadenia 31.10.1857, pričom toto sčítanie bolo prvé, ktoré vyhovovalo väčšine moderných požiadaviek kladených na sčítania. V 60-tych rokoch 19. storočia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní bol zákonom stanovený dátum sčítania 31.12.1869, ako aj stála periodicita sčítaní po desiatich rokoch, a to v rokoch končiace nulou na jednotkovom mieste. Sčítanie z roku 1869 zaznamenalo najväčší pokrok z hľadiska metodiky sčítaní a vzťahovalo sa k župnému modelu územnej organizácie. Ďalšie sčítanie bolo o jedenásť rokov neskôr, v roku 1880, ktoré sa tak ako nasledujúce tri sčítania (1890, 1900 a 1910) riadilo zákonom o stanovenej periodicite. K sčítaniam od roku 1869 do roku 1910 sa vzťahuje župný model územnej organizácie s nižšími územno-správnymi útvarmi (slúžnovskými okresmi), ktorých hranice sa vzhľadom na zložitosť ich vývoja v novších mapových odvodeninách nezobrazujú.
Na tieto rakúsko-uhorské sčítania bezprostredne nadväzujú československé sčítania v rokoch 1921, 1930 a 1950, kde sa vývoj územnej organizácie spracováva v rovine okresov a vyšších územno-správnych celkov, ako boli veľké župy, župy a kraje (Slavík 1998). Sčítanie z 1.3.1961 bolo prvý krát označené ako sčítanie ľudí, domov a bytov, pričom bola porušená periodicita sčítania z dôvodu prebiehajúcej územnej reorganizácie (zmena krajského zriadenia) v roku 1960, ktorá súvisela so vznikom troch veľkých krajov. Táto etapa územno-správnej organizácie pretrvávala aj počas sčítaní 1970 (vytvorený štvrtý Bratislavský kraj) a 1980 až do roku 1990. Prechodná organizácie verejnej správy (1990-1996) sa vyznačovala dočasne riešenou priestorovou organizáciou štátnej správy a územnej samosprávy bez regionálneho stupňa, obnovením samosprávy po vyše štyridsiatich rokoch a procesom tvorby zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V tejto prechodnej etape sa uskutočnilo aj sčítanie ľudí, domov a bytov, a to 3.3.1991. Zákon NR SR č.165/1998 Z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov určil prvé sčítanie na území Slovenskej republiky na 25.5.2001. Tieto demografické dáta sa vzťahujú k územnému a správnemu usporiadaniu vychádzajúceho zo zákona NR SR č.221/1996 Z.z., podľa ktorého je územie Slovenskej republiky rozdelené na 8 krajov a 79 okresov.
Pri tvorbe nášho "demogeografického informačného systému" sme zvolili za základ územno-správne usporiadanie na úrovní obcí, resp. katastrov a vyšších (okres, kraj) platné k termínu posledného sčítania (rok 2001) s perspektívou prechodu na väčšiu rozlišovaciu mierku na úrovni základných sídelných jednotiek.
Účelu "demogeografického informačného systému" odpovedajú nasledovné etapy tvorby:
- kompletizácia a systematizácia dát z cenzu 1921-2001 z územia Slovenska,
- tvorba geografickej bázy dát zo sčítania.
Kompletizácia a systematizácia dát z cenzu 1921-2001
Kompletizácia dát zo sčítaní pozostávala zo zberu všetkých dostupných zdrojov (lexikóny, vyhlášky, účelové publikácie - , atď.). Systematizácia zdrojov bola realizovaná v sémantickej (zisťované dáta - materinský jazyk, trvalé bydlisko, ...), časovej (časové rezy sčítaní) a vecnej rovine (štatistický zdroj/poskytovateľ - lexikón obcí/úrad, archív, ...). Obr. 1 zobrazuje základnú schému týchto dát.
Obr. č. 1 Schéma cenzálnych metadát 1921-2001
Tvorba geografickej bázy dát zo sčítania
Vlastnej tvorbe geografickej bázy dát zo sčítaní predchádzala kompletizácia analógových mapových podkladov (územno-správne hranice obcí, okresov, žúp, stolíc, dištriktov, krajov - Žudel (1980) a názvy - Textová časť Atlasu Slovenskej socialistickej republiky (1980)) v príslušnom roku sčítania a ich systematizácia v kontexte účelového zamerania "demogeografického informačného systému".
Tvorba účelovej geografickej cenzálnej bázy dát (GCBD) zo sčítania pozostávala z niekoľkých krokov, ktoré podrobnejšie uvádza obr. 2. Po vytvorení GCBD nasledovala jej kontrola, resp. overenie jej funkčnosti v prostredí ArcView, ktoré lepšie vyhovovalo našim požiadavkám na vizualizáciu súboru tematických máp územno-správneho členenia v daných rokoch sčítania a overenie skladobnosti katastrálnych území (Názvy katastrálnych území Slovenskej republiky 1998). do obcí a ich následného porovnania so zoznamom obcí zo sčítania v roku 2001 publikovanom na internetových stránkach Štatistického úradu SR (http://www.statistics.sk).
Obr. č. 2 Schéma etáp tvorby cenzálnej geografickej bázy dát
Vytvorená atribútová báza dát obsahuje názvy a identifikačné čísla súčasných krajov, okresov, obcí a katastrálnych území, identifikačné kódy ich príslušnosti k jednotlivým rokom sčítania z územia Slovenska. Tento dátový sklad prezentujú obr. č. 3-5 spolu s grafickým návrhom web aplikácie. V budúcnosti bude možné rozšíriť účelovú geografickú bázu dát o ďalšie dáta, t. j. prepojiť tieto štatistické priestorové jednotky s ďalšími demografickými dátami zo sčítaní, čím by sa rozšírili možnosti jej použitia.
Obr. č. 3 Ukážka cenzálnej geografickej bázy dát - "Územno-správne členenie Slovenskej republiky v roku sčítania 2001 na úrovni krajov a obcí" (prohlédnout v plném rozlišení)
Obr. č. 4 Ukážka cenzálnej geografickej bázy dát - "Územno-správne členenie Slovenskej republiky v roku sčítania 1930 na úrovni okresov" (prohlédnout v plném rozlišení)
Obr. č. 5 Ukážka cenzálnej geografickej bázy dát - "Územno-správne členenie Slovenskej republiky v roku sčítania 1787 na úrovni stolíc a katastrálnych území" (prohlédnout v plném rozlišení)
Snahou nášho úsilia je, aby sa každý používateľ takto pripravených digitálnych cenzálnych báz dát, či už metainformačných alebo geografických, mohol na základe dopytov SQL získavať rôzne informácie zo sčítaní v kontexte pripravovaného webovského projektu, ktorý bude pozostávať z metainformačného katalógu vytvoreného implementáciou cenzálnej bázy metadát do prostredia HTML s možnosťou dopytov SQL, JAVA script-ov na platforme klient - server, ktorého súčasťou bude buď:
- webovská aplikácia (implementácia cenzálnej geografickej bázy dát v prostredí HTML taktiež na platforme klient-server),
alebo:
- webovská aplikácia (implementácia cenzálnej geografickej bázy dát v prostredí Geomedia Web Map Professional).
Komunikácia používateľa so systémom bude možná formou dopytov vo vertikálnej rovine (časové rezy za jednotlivé roky sčítania - 1785, 1787, 1805, 1828, ...) a horizontálnej rovine (skladobné priestorové jednotky - kraj, okres, obec, katastrálne územie).
Geoinformatika a geoinformačné systémy sa stali významným integrátorom nielen geografických, ale aj demografických dát, metód a techník. Množstvo geografických báz dát s demogeografickou tematikou rýchlo rastie, ako aj trh s geografickou informáciou na celosvetovej a európskej úrovni. Výrazným faktorom rozširovania trhu s digitálnymi, ale aj geografickými dátami je rozvoj interoperability geoinformačných systémov - schopnosť rôznych programových aplikácií voľne si vymieňať dáta a spracovávať ich v reálnom čase bez ohrozenia straty informácií.
Na základe takto definovanej interoperability geoinformačných systémov sme sa pokúsili o návrh "demogeografického informačného systému" v digitálnej podobe. Výsledkom je vznik doteraz neexistujúcej rozsiahlej bázy dát štatistických priestorových jednotiek Slovenska so zreteľom na ich príslušnosť k vyšším územným a správnym celkom v obdobiach sčítaní od roku 1785 až do súčasnosti. Naším ďalším cieľom je vytvoriť podmienky a prostredie, kde pomocou jednoduchých priestorových a dopytov na bázu dát si každý používateľ intranetu/internetu môže vytvoriť potrebnú tematickú mapu, vlastný projekt, získať potrebné informácie.
Strategickým cieľom je vytvoriť komplexný metainformačný katalóg dát zo sčítania obyvateľov z územia Slovenska v celom historickom vývoji demografickej štatistiky v digitálnom tvare, či už vo vlastnej "réžii" v prostredí internej siete alebo v spolupráci s príslušnými gestormi v prostredí internetu.
